Šalôčkári

Ťažko povedať či je to len náhoda, ale príbeh kávy sa začína podobne ako príbeh človeka v Afrike. Presnejšie v najjužnejšom výbežku Arabského polostrova, v malom Jemenskom prístave na brehu Červeného mora nazývanom menami Al-Makha, Al-Mocha, Al-Mokka – jednoducho Mocha.

Z tohto prístavu bola viac ako 200 rokov exportovaná káva do celého sveta. Arabskí obchodníci si prísne strážili tento exportný artikel a až po dlhej dobe sa začala pestovať v holandských kolóniách v Indonézii a západnej Indii. Predpokladá sa, že veľká časť Mocha kávy pochádzala z východnej Etiópie, nakoľko potenciál samotného Jemenu nie je natoľko a vysoký a chuťový profil etiópskej kávy je veľmi podobný jemenskej káve. Za pravlasť kávy je však považovaná Etiópia.

Podľa legendy kávu objavil etiópsky pastier, ktorý si všimol, že jeho kozy požierajú červené plody kávovníka a ich následné správanie je divné. Kozy sú aktívne a veľa vydržia. Sám teda čerešne okúsil a zistil, že sú celkom chutné zbavia ho únavy. Postupne sa káva začala konzumovať v širšom meradle.

Prvé pokusy mimo Afriky

Z Etiópie sa dostala do Turecka, kde z nej začali variť nápoj, ktorý nazvali qahwa. Nefermentované semená boli pod prísnou kontrolou Arabov, ktorý na ňu mali monopol (z toho názov arabika) a nemohli sa dostať z krajiny. Okolo roku 1650 moslimský pútnik Baba Budan vyviezol prvé semená a začal ich pestovať v južnej Indii. Káve sa tam začalo dariť a potomok Babovej kávy je dnes oficiálna varieta Old Chick a predstavuje približne tretinu indickej produkcie.

Francúzi inšpirovaný Indiou skúšali pestovať Babove semená v južnom francúzsku, ale neuspeli, keďže kávovník netoleruje ani najmenšie mrazíky. Holanďania začali pestovať Babove semená na Jáve, kde sa pestujú dodnes. Jávska káva sa stala v Európe druhou najznámejšou a najpredávanejšou kávou po Moche. Nakoľko vlastnosti Jávskej a Etiópskej kávy boli rozdielne, ich miešaním vznikla výnimočná a vyvážená káva, prvá komerčná kávová zmes – moka java, ktorá sa v rôznych obmenách robí dodnes a jej obľúbenosť je stále vysoká.

Z domoviny do sveta

V roku 1715 dal francúzsky kráľ Ľudvík XIV, milovník kávy priviesť do Paríža kávovník. Strom prekonal dlhú púť z arabského prístavu Mocha na Jávu, odtiaľ do Holandska a následne do Paríža. Pre tento strom, nazvaný vznešený (nóbl) ker bol postavený prvý skleník na svete. Kávovníku sa darilo, začal kvitnúť plodiť a zohral kľúčovú úlohu v šírení kávovej kultúry po svete. Z tohto kríka pochádzajú milióny kávovníkových krov pestovaných v súčasnosti v centrálnej a južnej Amerike. V roku 1720 bol vznešený ker dovezený na Martinik v karibiku. Odtiaľ sa rozšíril na Haiti, do Mexika a celej karibskej oblasti.

Vznešený ker sa neskôr dostal na francúzsky ostrov Reunion v Indickom oceáne, nazývaný aj Ostrov Bourbonu. S americkou whisky však nemá bohužiaľ nič spoločné. Varieta predstavuje najznámejšie svetové kávy a to brazílsky Santos a mexickú Oxacu.

Do našich končín sa káva dostala z Viedne. Po neúspešnom obliehaní Viedne Turkmi v roku 1683 zostali za hradbami veľké zásoby kávy. Šikovný obchodník, počas vojny špión v tureckých radoch, Jerzy Kolszycky, vedel čo so zelenými zrnami kávy robiť. O dva roky neskôr si otvoril vo Viedni prvú kaviareň a mal s ňou veľký úspech. Iné pramene vravia, že to bol Armén Johannes Diodado. Nič to však nemení na fakte že v roku 1747 bolo vo Viedni udelených celkovo jedenásť koncesií, v roku 1819 to už bolo 150 kaviarní a o sto rokov neskôr 1202. Odtiaľ sa pravdepodobne kávová kultúra dostala aj do neďalekej Bratislavy.

Zaregistrovať sa

Vaše osobné údaje budú použité na zjednodušenie používania tejto webovej stránky, na správu prihlasovania do vášho účtu a na iné účely opísané v dokumente pravidlá ochrany súkromia.